PARADISO / recenzia

Ak ma pamäť neklame, len v májových spotrebovancoch som vám sľubovala samostatnú recenziu na jednu z mojich aktuálne najobľúbenejších vôní a vďaka Elninu ju tu máte už dnes! K parfumovanej vode Paradiso od Roberto Cavalli som sa dostala tak trochu ako slepé kura k zrnu /nie celkom vydarený kamoškin nákup naslepo/ a ako moc mám túto vôňu rada už od prvého pričuchnutia, to vám bude z dnešného článku asi jasné. Nuž, náhoda je blbec. A občas aj v tom pozitívnom slova zmysle.

Mne nedá inak, než začať práve flakónom. Ten je, podľa môjho skromného názoru, naozaj prenádherný a celkovo v prípade Cavalliho flakónov ide o najvydarenejšie dizajny ever – samozrejme, súhlasiť so mnou nemusíte ani omylom, môj názor je ale jednoznačný: klenot medzi parfumami, doslova! Luxusný, s prepracovanými detailami, zároveň vkusný a elegantný.

Poďme ale k samotnej vôni. Paradiso je charakterizované ako vôňa kvetinovo – drevito – pižmová. Hneď na úvod vás musím upozorniť, aby ste tento popis naozaj brali do úvahy, nerobili si z neho prdel a len samotný názov brali trošku s rezervou. Ak by ste si totiž pod jeho /neblahým :)/ vplyvom predstavili ľahkú, letnú vôňu, ideálnu na dovolenku do nejakého tropického raja, no tak môžete byť eventuálne sklamané presne ako moja kamoška.

Podľa ofiko popisu hlavu má tvoriť bergamot a citrusy, srdce jasmín a základ cyprus, borovica a vavrín. No... Súhlasím! Vôňa je zo začiatku naozaj dosť výrazne citrusová, ale rozhodne nie citrusovo ľahká alebo svieža. Citrusy sú v tomto prípade v absolútnej symbióze s tými drevinami a vytvárajú dokonalú, až zľahka luxusnú kompozíciu vôní, ideálnu na jar a leto a za mňa tiež na deň aj na večer. Niet o čom.

Paradoxne, trošku zvláštnu skúsenosť mám s tým, ako sa vôňa na mne vyvíja. Respektíve... ona sa vlastne nevyvíja!

Je prirodzené, že každá toaletka, parfumovaná voda alebo parfum prechádzajú na vašej pokožke určitým vývojom a na konci pripomínajú často niečo, čo s prvotným odérom nemá v podstate nič spoločné. Prípad Paradiso a ja je ale úplne iný.

Od prvého až po posledné pričuchnutie je vôňa na mne maximálne totožná, akurát slabne. Naozaj si to nie celkom viem vysvetliť, ale ja ju skrátka vnímam furt rovnako – rovnako citrusovo – drevito a bodka.

Mínusom pre mňa osobne je slabšia výdrž – po troch hodinkách už vôňu v podstate vôbec necítim - ale toto je rovnako individuálne, ako vnímanie vône samotnej - aj keď zo začiatku sa mi zdala výdrž dobrá, vôňu som si zamilovala natoľko, že by som očakávala, že na mne bude voňať celé veky, že jo. Paradoxne, väčšina žien výdrž tejto parfumovanej vody chváli, holt, ja mám celkovo s výdržou vôní na mojej pokožke trošku problém. V prípade Paradisa ma  to ale mrzí dvojnásobne.

Ako som si všimla, asi starnem. Posledné roky sa pravidelne začínam zamilovávať do vôní trošku sofistikovanejších, možno trošku ťažších /a tiež sladkých/ a tie prvoplánové odéry mi prestávajú vyhovovať čím ďalej, tým viac. Možno práve preto som si Paradiso tak zamilovala a aktuálne ho takmer nedokážem pustiť z ruky!

Môj 50 ml flakónik zoženiete za cécéá 24 éčok na Elnine, čo je teda cena pár exceláns a kým ma tento parfém bude baviť, rozhodne ho budem kupovať donemoty.

Poznáte? A na akých vôňach v lete frčíte vy?

- cc -