Aké blogy mi pijú krv

Jo jo, živo si viem predstaviť to rýchle kliknutie na odkaz na dnešný článok. Bohužiaľ, asi vás trošku sklamem, keďže menovať samozrejme nebudem nikoho – aj keď tie z vás, čo sú v blogosfére zbehlejšie, možno niektoré blogerky identifikujú celkom poľahky.

Takže bez zbytočných okolkov, čo mi nenormálne pije krv a žerie nervy v /nielen/ beautyblogerskom mikrokozme?

Možno budem skákať od jabĺk k hruškám, ale snáď tento fakt prežijete v zdraví. Takže začneme fotkami.

Je mi jasné, že nie každá blogerka disponuje profi fotografickou výbavou – presnejšie drvivá väčšina ňou s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou NEDISPONUJE – ale /ne/kvalita fotiek je niečo, čo mi dokáže piť krv teda skutočne slušne. Nikdy nepochopím, ako môže niekto veriť, že naláka čitateľov na rozostrenú fotku. O fakte, že OSTRÚ fotku dokážete urobiť akýmkoľvek foťákom, snáď nikto nepochybuje. 

Rovnako ako ostrosť fotky ma ale dokáže vytočiť aj celková kompozícia. Lebo šľahnúť vecičku na chlpatú deku v štýle „hurá, mám pozadie“ /a odfotiť ju rozostrene, že/, tak to je vec, pri ktorej naozaj každý čitateľ chrochtá blahom. Ak nedisponujete prirodzeným zmyslom pre kompozíciu a dostatočným estetickým cítením, odporúčam výrobok postaviť/položiť na jednoduché biele pozadie a /zaostrene/ odfotiť vecičku v strede záberu. Výsledný efekt bude určite pozerateľnejší než fľaštička alebo téglik položený na deke, ošľahanej minimálne tristoročným výkonom.

Plynule prejdime k tomu, ČO fotíte. Ak chcem čitateľa ukecať na nákup nejakého výrobku, určite to dosiahnem tým, že urobím krásnu zaostrenú fotku zasratej pumpičky od mejkapu. Prípadne upatlaného téglika s krémom. Alebo použitého rúžu. Alebo paletky očných tieňov s ponukou prachu z každého jedného odtieňa celého farebného spektra. Navyše so stopami, pri ktorých by si každý daktyloskopický technik zachrochtal blahom.

Ak sa vám nechce všetky tie fľaštičky, tégliky, tubičky a neviemčovšetko udržovať v stopercentnom stave, odporúčam vec odfotiť, kým je ešte nová a nepoužitá a starostlivo uložiť fotky do priečinka s názvom „ešte nepublikované“.

Prečačkané blogy a prekombinované šablóny, pri ktorých sa nedokážem sústrediť na obsah, prípadne mi čítanie spôsobuje morskú nemoc, to je samostatná kapitola. A to nehovorím ešte o tom, že niektoré typy písma niektoré pcčka ani neprečítajú, že. Niektoré z vás, milé moje kolegyne, sa možno psychicky zrútia z tohto faktu, ale furt najlepšie funguje biele pozadie s čo najklasickejším čiernym textom /a peknými fotkami v rozumnej veľkosti/, taká je realita.

Ak sa vám občas zažiada zmeny, pohrajte sa skôr s logom a vašou fotkou, ak ju na blogu máte.

Že sa občas stane preklep, to je úplne normálne. Ak ale nepomôžu ani červené vlnovky wordu a text len tak srší íčkami a ypsilonmi, nasúkanými fuckt len od oka, to už mám jedinú radu pre vás – ak si nezaplatíte osobu, ktorá je gramaticky zdatnejšia než šiestak na ZŠ, no tak neblogujte.

Rovnako by som svinsky chcela odporučiť neblogovať ani osobám pod osemnásť /česť výnimkám!/ a osobám dospelým s vyjadrovacou schopnosťou kojenca a mdlým rozumom, pretože čítať niečo ako „ani neviem, prečo som si to kúpila, ale bolo to lacné, tak asi preto“ u mňa spôsobuje žalúdočné kŕče, bruchabolenie spojené so zápchou a paradoxne týždeň trvajúce záchvaty smiechu. Na druhú stranu, na zlepšenie nálady pre osoby otrlejšie celkom odporúčam.

Pomerne problematickou vecou je aj frekvencia publikovania článkov. Nie že by som odpadávala od radosti, ak čítam článok mojej obľúbenej blogerky raz za dva mesiace, ale publikovanie článkov každý deň je už skrátka trochu silný šálok kávy a máloktorá blogerka dokáže zmysluplne písať tak, aby to čitateľov bavilo každý deň. A tak sa stane, že tie články claire clairmont nestíha sledovať, tak ich sledovať jednoducho prestane a v konečnom dôsledku zabudne, že tú blogerku kedysi celkom rada čítala. Skleróza, no.. 

Posledná vec, ktorá dvíha nielen môj krvný tlak, ale aj zadnicu zo stoličky – samá pozitívna recenzia. Uznávam, že ak mi niečo sadne, nebude nutné písať o veci frfľavú recenziu. V rámci zachovania čitateľskej priazne a duševnej rovnováhy väčšiny čitateľského publika odporúčam v pravidelných intervaloch odskúšať vec, o ktorej viete, že vám vyžerie polovicu tváre a náležite sa s týmto zážitkom podeliť s nami ostatnými. Lebo nie je nič nudnejšie ako blogerka, ktorá neustále všetko chváli.

Tak som si pre dnešok slušne zamudrovala a týmto vyhlasujem, že od dnešného dňa vlastním patent na rozum. Howgh.

Čo pije v blogosfére krv vám? ;)

- claire -

PS:

Sorry za nekvalitné fotky. Fotené mobilom :D.