Padlo za vlasť v apríli

A je to tu. Nie je to tak dávno, čo som sa sťažovala, že počet mojich spotrebovaných produktov každý mesiac býva prudko priemerný, takže len logicky sa pri najbližšej možnej príležitosti  situácia musela otočiť o aspoň tristošesťdesiat stupňov.

/Ale blond som len trochu! ;)/

Ako sa blížil koniec apríla, zľahka som koketovala s myšlienkou, že minimálne polovicu vecí vyhodím medzi odpad bez toho, že by po nich pes štekol. Jo, vidina vytrhaných vlasov claire clairmont nebola neviemaká lákavá... Nakoniec som sa ale predsa len rozhodla obšťastniť vaše oko fotkou mojich aprílových spotrebovancov pekne takto pohromade. A tak si v dnešnom článku trošku zabojujeme :).

Začnime pleťou. Atoderm Nutritive, Sensibio Rich a Hydrabio sérum od Biodermy patria medzi moje stálice najstálicovatejšie a už k nim nebudem nič dodávať – všetko podstatné nájdete v recenziách. 

Po dlhšej dobe som sa vrátila aj k všeobecne obľúbenej ružovej micke tejto značky a musím povedať, že mi zasa raz tak trošku zachránila život. No a konečne som si po tých storočiach jej používania všimla, že spotrebovanie pollitrovej verzie mi trvá dva mesiace! :)

Sklamaním, bohužiaľ, bol pre mňa koncentrovaný „light“ krém z kozieho radu od Ziaje – ja a koza si skrátka nie vždy sadneme a toto bol presne ten prípad. Krémik bol na moju občasne presušenú pleť prikrátky a tak som ním mazala najmä krk a dekolt. Na tento účel teda spokojnosť, ale je vám jasné, aké sú vyhliadky na opätovnú kúpu...

Naopak, veľká spokojnosť u mňa zavládla s už takmer kultovým petržlenovým krémom na oči od Ziaje. fakt by ma asi v živote nebolo napadlo, že si pod oči budem mazať koreňovú zeleninu, no ale budiž. Krémik som už dostatočne vychválila a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa k nemu budem vracať najmä v chladnejšej časti roka.

Desať bodov z desiatich, bez pardónu.

K antiperspirantoidnej guľôčke od Dove vám toho veľa nepoviem. Účinok bol na mňa postačujúci, zloženie bez vône, parabénov, farbív a alkoholu... Čo ma ale neskutočne vytáčalo, to bol obsah, ktorý sa cez guľôčku dostával všade možne /a práve tam, kam som nechcela!/ a uzáver som musela vždy vytierať servítkou, no drb! Ak by som ju dostala od niekoho, určite ju spotrebujem, ale že by ma až tak ohúrila, že by som sa donútila k opätovnej kúpe... To né.

Aký by to bol spotrebovancový post, keby sme tu nemali nejaký ten sprcháč. A v tom dnešnom rovno dva! Tie avoňácke sú u mňa väčšinou také experimenty, kedy sa mi občas podarí nájsť nejakú tú stálicu, prípad konvalinky s jabĺčkom to ale zrejme nebude. Ako v globále fajn, ale zas nič, čo by ma presvedčilo, že už nikdy v živote žiadny iný sprcháč nevyskúšam.

Jo a tiež nedokážete tie sprcháče od Avonu otvoriť bez urvatia palca?

Naopak, jarnou stálicou je u mňa sprcháč Dove s vôňou mandarínky a kvetu tiaré. Koniec koncov, to asi všetky sprcháče Dove, že. Milujem ich megahustú konzistenciu a vône – je to skrátka klasika! B-)

 

V sprche ešte na chvíľu ostaňme. Ak dobre rátam, po cécéá 6 /slovom: ŠIESTICH!!!!!/ mesiacoch som spotrebovala 400ml pumpičkové balenie šampónu od Tigi, používaného obdeň! Vecička penila priam neuveriteľne a na poriadne napenenie hára stačilo úplné pidimnožstvo. Okrem toho krááásne ananásovo voňala! Takže za mňa plnááá spokojnosť a aj za tú vyššiu cenu rozhodne odporúčam!

Čo ale odporúčam tiež, to sú klasické šampóny za éčko aj niečo od Baley. Toto balenie síce miniete rýchlosťou blesku /aj to namydleného/, ale ja na ich adresu ozaj nemôžem povedať jediné krivé slovo. Okrem toho, značka disponuje naozaj celkom širokým diapazónom tých najúžasnejších vôní /doteraz láskyplne myslím na minuloročnú letnú limitku, plnú tropického ovocného koktejlu a tajne dúfam, že Balea s niečím podobným vyrukuje aj toto leto!/, takže ak nemáte s vlasovým porastom na vašej hlave väčšie problémy, určite si vyberiete!

K vlasovej kúre s argánovým olejom od Swiss O Par vám toho tiež veľa nepoviem. Síce som už spotrebovala dve balenia, počas tých predlhých mesiacov som si ale názor na ňu urobiť nestihla. Som totiž flákač, čo sa starostlivosti o vlasy týka a tak ak niečo ako beauty-blogerka zhodnotiť a najmä OTESTOVAŤ nie som schopná, tak sú to veci na vlasy /leda by to bola sponzorovaná recenzia, off course :D/.

Pokračujeme plechovkami. Klasické, univerzálne použiteľné retro-krémiky od Baley sa nestratia asi u nikoho. Tento navyše naozaj krááásne voňal po malinách a ruky, na ktoré som ho používala najčastejšie, nielen krásne vyživil, ale aj prevoňal.

Druhá plechovka už bude trošku diskutabilnejšia.

Moja prvá skúsenosť s plechovkovým balzamom na pery anglickej značky Figs and Rouge dopadla veľmi uspokojivo. V prípadetohto cherry balzamíku som už ale tak celkom spokojná nebola. Dôvody? Ani neviem :). 

Účinok balzamu bol v pohode... Lenže claire clairmont si nám prečítala zopár frfľavých recenzií na krátku trvanlivosť balzamu a z nej vyplývajúce nepríjemnosti ohľadom zmeny konzistencie a tak si tú „svoju“ začala všímať viac, než je slušné.

Výsledok? No ani neviem! :D Vyslovene ZMENU konzistencie som si nevšimla ani omylom - a že mi teda spotrebovanie tohto balzamu trvalo! Konzistenčne mi ale balzamy tohto typu prestali vyhovovať už vtedy, ako som vyskúšala svoj prvý Rosebud Salve balzam, takže frfľačky pripisujem skôr tomuto faktu. Takže inak za mňa spokojnosť a nebyť toho, že začínam uprednostňovať na mojej papuľke balzamy vazelínkovitého typu, pokojne by som šla aj do ďalších Figs and Rouge balzamov. Teda tých v plechovke, off course ;).

Telové mazadlá, podobne ako sprcháče, tu máme tiež dve. Magic Summer od Baley je u mňa klasikou a už mám v zásobe 2 ďalšie balenia, aby ma leto nezastihlo nepripravenú, že. A čo sa baleáckych telovomliekových tubovitých limitiek týka, tu záleží len na tom, či si nájdete tú svoju vôňu. Tento feši konkrétne už ani neviem, po čom voňal – biele kvietky a nejaké bobule – čo mi, medzi nami, príde dosť morbídna kombinácia :D – ale vôňa mi vyhovovala a voči hydratačným účinkom týchto mliek nemôžem povedať jediné krivé slovko. Takže: ňuchajte a testujte ;).

Ďalšou klasikou je Cien pena na holenie, určená síce pre mužov, ale pri nich sa vždy rada zveziem aj ja. Teda – občas! :D A toto je už zasa ten prípad. Aktuálne som síce neprekusla už ten hnusný vygrcaný obal a kúpila si trošku ružovšiu ženskú verziu, ale s čistým svedomím vám túto Vec môžem odporučiť.

Pozostatky z liet minulých predstavujú voda v spreji od Baley a Cien sprej po opaľovaní s aloe vera. Obe veci by som kupovala nafurt, keby najmä tú zelenú vec furt v obchodoch aj mali, že. Budem sa modliť, aby ho mal Lidl aj tento rok vo svojej ponuke /ten minulý tuším bol!/ a ak nie, budem zúfalo hľadať adekvátnu náhradu, ktorá by nielen podobne krásne voňala a účinkovala, ale aj rovnako pohodlne sa aplikovala. /Nech žijú vykrútené ruky!/

Celkom nakoniec omrkneme krémiky na ruky. Dva z nich boli skôr Hádovou pomstou a jeden z nich je môj osobný must-have. Asi vám nemusím bližšie vysvetľovať, ktorý je ktorý.

Začneme tým TOP, ktorým je to pokrčené čudo v ľavej časti fotky. Je to prefláknutý krém na ruky z radu s bambuckým maslom od L´Occitane a spotrebovanie 20eurového, 150ml balenia mi trvalo krásny rok aj pol cécéá. V rezerve mám už jednu o polovicu menšiu verziu a ďalšia je prakticky už na ceste ku mne, takže je vám jasné, aký je môj vzťah k tejto vecičke.

Presne naopak to mám zo zvyšnými fešákmi. Krém od Ziaje s kakaovým maslom bol na prvý dojem až neuveriteľne príjemný, ale efekt trval asi tak pol minúty a čo sa konalo následne, to bolo akurát ďalšie vysušenie rúk. Podobný prípad bolo aj pumpičkové mlieko od Baley, ktoré mi navyše ale ani nevoňalo a už vôbec nebolo tak príjemné na dotyk ako krém od Ziaje. tak sa tak zamýšľam, ako je možné, že značka dokáže vyrobiť jedno pumpičkové mlieko úplne famózne a druhé stojace akurát za dva až tri prdy. Hm, život je plný paradoxov :).

Uff... som hladná, smädná, trasú sa mi ruky od vysilenia a chytajú ma abstinenčné príznaky nad absenciou všetkého. Ak ste tento článok dočítali až do konca, máte môj úprimný obdiv... :D

Koľko vecí ste minuli v apríli vy? :)

- claire -