2018: ...a prví spotrebovanci

Na rozdiel od posledných /ne/nákupov, článok o januárovej spotrebe bude naozaj výživný. Keď som mrkla do poznámok v mobile, čo všetko sa mi podarilo doraziť minulý mesiac, úprimne som sa zdesila pri predstave, ako budem dnešný článok písať. Vy sa ale môžete tešiť na poriadnu porciu spotrebovancov.

Ako sa u mňa už stalo zvykom, najskôr pridám len linky na moje stálice, ktoré kupujem opakovane a som s nimi megaspokojná, prípadne ich milujem. Jednoznačne sem patrí ružová voda od Purity Vision, pleťová voda s výťažkom z ruže od Avonu, exfoliačný sprcháč Dove a čistiace pleťové mlieko značky Cien. K záľahe zvyšných vecičiek už považujem za potrebné vyjadriť sa predsa len kus viac :).

Začnime starostlivosťou o pleť a plynule sa presunieme až k dekoratívke a vôňam.

Moje prvé Syn Ake Serum+ od Larens na mimické vrásky sa prvýkrát objavilo v septembrových nákupoch a ak aj rátam, že som ho nezačala používať ihneď, určite mi vydržalo aspoň 3 mesiace /a po rozstrihnutí balenia vydrží určite minimálne ešte ďalší jeden!/ pravidelného používania pod oči a na zopár mimických vrások, ktoré mi strpčujú život asi od predškolského veku. Už mám doma balenie číslo dva, čo asi hovorí za všetko, že jo. Netvrdím, že všetky vrásky zmiznú ako šibnutím čarovného prútika, ale sú rozhodne menej výrazné a pleť je po jeho použití ako bonus aj pekne hydratovaná.

Hydratačný pleťový krém od Frais Monde, ako som vám už písala, rozhodne patrí medzi tie najlepšie hydratujúce krémy, aké som kedy vyskúšala. Viac vám k nemu ani nemám čo dodať, pôvodná recenzia ostáva v platnosti v plnom znení, jednoznačne ak hľadáte kvalitný hydratačný krém, vhodný aj pre citlivú pleť a navyše s prírodným zložením, rozhodne odporúčam!

Pri značke ostaňme. Po menšej pauzičke sa mi podarilo spotrebovať megabalenie termálnej vody v spreji a aj keď som si nie istá, či nejaká blogerka, prípadne neblogerka dokázala definovať v praxi medzi termálnymi vodami v spreji akýkoľvek rozdiel okrem samotného rozprašovača, tak môžem skonštatovať, že som s ňou bola plne spokojná. Off course, do kabelky a na cesty to asi nie celkom bude, ale ak rady zásobujete pleť spŕškami vody aj doma, určite po nej môžete hodiť očkom!

Po čom očkom nehádžte ale celkom na betón, to je micelárka od Cien, určená pre citlivú pleť. Okrem toho, že odličuje naozaj ohavne, ak sa vám dostane do očí, v štípaní by zahanbila aj Trinidad Morugu a na pleti pení – čo naozaj z duše neznášam! Je síce pravda, že na obale nie je uvedené, že ňou môžete odličovať aj oči, ale ich odličovanie z micelárkovej prapodstaty už len vyplýva, že. Prvá a posledná skúsenosť zároveň rozhodne stačila, divím sa, že som ju vlastne dopotrebovala až do dna!

Neviem, ako to máte vy, mňa osobne ale každý jeden spotrebovaný balzam na pery neskutočne poteší :). Tentokrát prišiel rad na melónový Revo balzam, ktorý som ja teda mala celkom rada. Viem, že veľa z nás, balzamovacích maniačok, frfle na všetko „vajíčkovité“ s výnimkou EOSu, ale nemôžem si pomôcť, za mňa vlastne spokojnosť. Nie že by to bol nejaký zázrak, ale hydratácia bola aspoň zľahka nad priemerom, bol krásne farebný, krásne voňavý a ešte aj sladký a ja mu naozaj nemám čo vytknúť. Pokojne by som omrkla aj ďalšie príchute.

Pokračujme mazadlami telovými. Nechtíková Indulona na ruky je klasika najklasickejšia a aj keď mi nie celkom vonia, rozhodne jej hydratačné účinky a nemastnú konzistenciu oceňujem. Rovnako som spokojná aj so samotnou tubou, ktorá je extrémne mäkká a bez problémov z nej vytlačíte aj posledné zvyšky krému – znie to možno ako hovadina, ale naozaj to dokážem adekvátne oceniť. V súvislosti s tým hneď ofrflem tubu telového mliečka tej istej značky, z olivového radu, ktoré je síce úžasné po všetkých stránkach, ale mám pocit, že v tej nádobe ostalo toho obsahu snáď ešte viac, ako ho bolo pred otvorením! Shit... Asi by to chcelo skôr pumpičku alebo aspoň podobnú tubu, akú majú krémy na ruky, pretože toto balenie ani neprestrihnete a k zvyškom produktu dostať sa nemáte skrátka najmenšiu šancu.

 

Po minimálne 2 rokoch som vyhodila takmer celé telové mlieko Magic Summer od Baley, na ktorom som kedysi výdatne frčala a nakupovala do zásoby. Naďalej ho odporúčam všetkým bleduliam obecným, ktoré chcú dodať pokožke aspoň ľahký nádych zdravej farby bez potreby riešiť nejaké fľaky a veci podobné. Mliečko má v sebe tých samoopaľovacích látok naozaj len kvapôčku, takže zanechá prirodzený efekt veľmi ľahučkého opálenia – samozrejme pokiaľ to s opakovanou aplikáciou nepreženiete. Ja som sa posledné 2 roky opaľovala podstatne viac, takže nejaké dolaďovanie odtieňa pokožky potrebné nebolo, preto si to mliečko mohlo pekne stáť v poličke, prežiť tam zopár horúcich liet a zmeniť sa na žabí sliz, ktorý navyše ešte aj smrdel. Takže nastal čas rozlúčiť sa s ním.

S vlasovým stylingom sa teda príliš neprdím, ale žehličku a lak na vlasy používam v podstate denne. Limitkový lak od Baley s vôňou kokosu a manga plne uspokojil moje nároky – bol dostatočne veľký, dostatočne lacný,  dostatočne voňavý a, off course, dostatočne farebný :). Na 7-miestnej škále fixácie /wtf???/ obsadil čestnú piatu priečku a musím povedať, že fixačný účinok bol na moje potreby postačujúci – lak účes /rozumej: vyžehlené vlasy/ spevnil, ale zároveň neulepil a všetko skrátka plne fungovalo tak, ako má. Už mám doma balenie číslo dva.

Konečne prejdime k dekoratívke.

Mejkap od Lancôme síce patril dosť dlho medzi mojich obľúbencov, časom ale vďaka nie príliš sediacemu podtónu a vzhľadom na moje stúpajúce opaľovacie tendencie tak trošku upadol do zabudnutia. Túto zimu som ho však opäť prevetrala a musím povedať, že som sa do neho začala opäť raz zamilovávať. Bohužiaľ, lež som sa stihla zamilovať naplno, stihla som mejkap minúť :D, takže vám ho môžem ukázať v dnešnom článku. Mejkap dokázal na pleti vytvoriť priam photošopový efekt aj bez použitia primeru, držal na tvári ako betón /v dobrom/ a aj keď si myslím, že vyhovovať mal skôr normálnej, zmiešanej až mastnejšej pleti, rochnila si pod ním aj tá moja suchšia. Určite odporúčam a keby ma nelákalo toľko ďalších mejkapov, pokojne si ho kúpim opäť.

Vosk na obočie v ceruzke od Milani som používala na úpravu obočia ešte léta páně a bola som s ním celkom spokojná. Moja rutina ohľadom úpravy obočia sa ale za tie roky zásadne zmenila a neviem si aktuálne predstaviť, že by som používala na obočie niečo iné než mikroceruzku a fixačný gél. Podobne vyhadzujem aj gél na obočie od Alverde, ktorý v podstate to obočie nefixuje a len veľmi zľahka mu dodá farbu, čo je pre moje potreby absolútne nepostačujúce.

Celkom na záver jeden spotrebovaný parfum. Summer Flower od Sirael Cosmetics ako napodobenina mojej kedysi milovanej vône Bright Crystal od Versace uspokojoval moje nenáročné potreby v práci, kde mi trčal minimálne posledný rok. Vôňa je síce totožná s Versacem, výdrž ale nič moc a teda som ho v práci na seba striekala naozaj hojne. Ďalší asi už nepotrebujem, ale v zásade proti nemu nič nemám – ak vás nezaujíma kvalita/značka a stačí vám vôňa za prijateľnú cenu, pokojne do neho choďte.

Uffff, sme na konci, bolo to náročné. Poznáte niektorú z vecí z dnešného článku? A koľko sa toho podarilo v januári spotrebovať vám? ;)

- cc -